Prednášajúci

Norman Doidge

Norman Doidge, M.D., je psychiater a psychoanalytik na fakulte University of Toronto. Jeho knihu „Váš mozog sa dokáže zmeniť“, hodnotí neurológ Oliver Sacks ako „Fascinujúce... pozoruhodný a nádejný portrét nekonečnej adaptability ľudského mozgu.“ London Times napísali „Brilantné... Doidge opísal mohutný posun v základoch vedy... dôsledky sú nedozierne“. Americký časopis Cerebrum z Dana Brain Foundation USA ho vybral spomedzi 30 000 kníh napísaných o mozgu ako najlepšiu súhrnnú knihu o mozgu. Spolu s jeho druhou knihou „Váš mozog sa dokáže uzdraviť“ sa stali bestsellermi New York Times i medzinárodnými. Pozri: normandoidge.com.

Ako sa mozog uzdravuje

Objav neuroplasticity – že myšlienky a mentálna skúsenosť môžu zmeniť štruktúru a funkciu mozgu – je najdôležitejšou zmenou v našom chápaní mozgu za posledných 400 rokov.

Po stáročia bol mozog vnímaný ako stroj, ktorému po poškodení nemôžu „narásť nové časti“ alebo v poslednej dobe tak, že sa vyvinul tak špecializovane na vytváranie vedomia, že stratil schopnosť uzdraviť sa, ktorú majú ostatné orgány, ako je koža, kosť, krv a pečeň. To viedlo k neurologickému nihilizmu o mnohých mozgových alebo psychiatrických stavoch.

V tejto prednáške vysvetlíme základy neuroplasticity; objasníme základné experimenty, ktoré ju pôvodne dokazovali, a pojednáme o troch faktoroch, ktoré umožňujú pokrok pri mnohých stavoch, o ktorých sme si až doteraz mysleli, že pri nich niet pomoci. Ukážeme si, že mozog má svoj vlastný jedinečný spôsob uzdravovania, ktorý sa líši od iných orgánov a preskúmame päť štádií uzdravovania mozgu. Tieto štádiá sú: korekcia celkového neuronálneho a bunkového zdravia, neurostimulácia, neuromodulácia, neurorelaxácia a neurodiferenciácia.

Pozrieme sa bližšie celý rad ťažkostí, ktoré môžu byť liečené, vrátane foriem chronickej bolesti, porúch učenia, ADHD, autizmu, traumatického poranenia mozgu, mozgovej príhody a porúch pohybu, ak nám to umožní čas.

Sally Goddard Blythe

Sally Goddard Blythe MSc. je riaditeľkou Inštitútu neurofyziologickej psychológie (INPP). Je autorkou 8 kníh a podieľala sa na realizácii výskumu a postgraduálneho vzdelávania v metóde INPP v ďalších 14 krajinách. Je tiež autorkou kníh a článkov o vývine dieťaťa a neurovývinových faktoroch špecifických porúch učenia, napr.: Hodnotenie neuromotorickej zrelosti k učeniu; INPP vývinový skríningový test a INPP školský intervenčný program; Neuromotorická nezrelosť u detí a dospelých a Skríningový test INPP pre lekárov a fyzioterapeutov. Sally prednáša o úlohe detských reflexov pri vývine a problémoch s učením po celej Európe a v Spojených štátoch.

Učením k pohybu, pohybom k učeniu. Ako fyzický vývin vytvára základ pre učenie.

Primitívne a posturálne reflexy v kľúčových fázach vývinu sú indikátormi zrelosti vo vývine a fungovaní centrálneho nervového systému (CNS). Metóda INPP používa prítomné primitívne a posturálne reflexy u detí v školskom veku a dospelých ako nástroje, ktorými je možné: a) posúdiť fungovanie CNS; b) poskytovať ukazovatele vývinovej úrovne, od ktorej sa začne sanácia; c) merať pokrok.

Použitie skríningového testu INPP v školách ukázalo, že nezrelé reflexy sa nevyskytujú iba pri neurologickom poškodení, ale sú prítomné v určitom percentu celej populácie školopovinných detí vo Veľkej Británii a že existuje korelácia medzi nezrelými motorickými zručnosťami a nižším akademickým výkonom.

Zavedenie školského programu INPP ukázalo, že neuroplasticita umožňuje, aby fyzické intervenčné programy ovplyvňovali viac ako len fyzické zručnosti; štatisticky významné zníženie príznakov neuromotorickej nezrelosti bolo sprevádzané znížením úrovne dysfunkcie spojenej so zlou sociálno-ekonomickou situáciou.

Sally tiež poskytne zdôvodnenie, prečo problémy súvisiace s neuromotorickou nezrelosťou, pokiaľ nie sú identifikované už v detstve, môžu viesť k ťažkostiam v dospelosti, vrátane takých ako agorafóbia a panická porucha.

Manuel Dominguez Alcon

Vedie svoje súkromné rehabilitačné centrum Istituto Fay Onlus v Quercy v provincii Lucca v Taliansku, kde pracuje aj ako terapeut neurovývinového oneskorenia. Praktizuje terapiu metódou INPP a tiež Johansenovu sluchovú stimuláciu (JIAS), je národným principálom pre tieto metódy v Taliansku. Manuel a jeho tím sa zaoberajú týmito oblasťami: liečba autizmu a pervazívnych vývinových porúch, detská mozgová obrna, genetické syndrómy, problémy s učením. Poskytujú kurzy pre rodinných príslušníkov osôb s vývinovými poruchami, poskytovateľov služieb a dobrovoľníkov, ktorí sa o tieto osoby starajú. Pre klientov zostavujú komplexný vývinový poradenský program a poradenský program pre poruchy učenia.

Môžeme chápať neurologický vývin ako kontinuálny proces? Skúsenosti s úlohou nezrelého reflexného systému pri ťažkých poruchách neurologického vývinu.

V našom inštitúte pracujeme posledných 20 rokov na vyhodnocovaní a používaní neurovývinových programov u detí s ťažkými poruchami neurologického vývinu (detská mozgová obrna, poruchy autistického spektra a genetické poruchy, ako Downov syndróm). Predstavíme vám naše skúsenosti priamo z klinickej praxe a pozorovaní a pomocou troch pilotných štúdií budeme prezentovať údaje o rôznych skupinách diagnóz, ktoré súvisia s dotazníkom INPP a hodnotením primitívnych a posturálnych reflexov. Naším cieľom je pozorovať výskyt neuromotorickej nezrelosti pri komplexných poruchách neurologického vývinu, aby sme lepšie porozumeli tomu, ako hodnotiť a zlepšovať ich príznaky.

Roksana Malak

Jej vášňou je terapia detí s vývinovým oneskorením. Je autorkou mnohých článkov. Venuje sa včasnej intervencii v oblasti fyzioterapie a osteopatie a pracuje ako vedkyňa na Poznaňskej univerzite lekárskych vied v Poľsku. Absolvovala kurzy: Brazeltonova stupnica pre hodnotenie novorodeneckého správania, Škála pre hodnotenie novorodeneckého správania, Cambridge; NDT Bobath; Bobath Baby, General Movements (základný, pokročilý); Senzorická integrácia, FITS, PNF, Halliwick. Je jednou zo šiestich členov Národného tímu expertov pre kvalitu a monitorovanie procesu fyzioterapie v Národnej komore fyzioterapeutov.

ÚLOHA TOMATIS TERAPIE AKO SÚČASTI LIEČBY DETÍ S VÝVINOVÝMI PORUCHAMI

Deti s vývinovými poruchami potrebujú komplexnú terapiu. Hudba môže byť použitá ako terapeutická intervencia. Metóda Tomatis sa používa na liečbu detí s vývinovým oneskorením, poraneniami mozgu, poruchami viacerých senzorických systémov. Štúdia potvrdila, že vďaka terapii Tomatis je možné ovplyvniť vývinové zručnosti čítania.

Susanne Codoni

Susanne je špeciálna pedagogička so zameraním na prácu s nedoslýchavými a nepočujúcimi deťmi a logopédka. Je certifikovanou odborníčkou v oblastiach ako je kraniosakrálna terapia, myofasciálne uvoľňovanie a v ďalších interdisciplinárnych prístupoch. Je certifikovanou inštruktorkou NLP a myofunkcionálnej terapie, je klinickou konzultantkou pre operácie tváre a vyvinula koncept k-o-s-t. Susanne vyučuje Kurz kraniofaciálnej kinetiky MAS ako čestná doktorka medicíny na Lekárskej fakulte Univerzity v Bazileji. Dlhé roky pracuje s mentálne a motoricky postihnutými deťmi i dospelými s dysfunkciou a malformáciami tváre po nehode, traume alebo chorobe.

Koncept Na telo zameranej rečovej terapie (k-o-s-t)

Poruchy reči a jazyka s funkčnými komponentmi sú v každodennej práci logopéda bežné a veľmi časté. Často vyžadujú viacúčelový prístup. Väčšina týchto pacientov s poruchou reči vykazuje dysfunkciu v orofaciálnom systéme, ako aj ďalšie funkčné problémy v tele. Svalová dysfunkcia tváre, zlé držanie tela, oneskorenie psychomotorického vývinu, slabé vnímanie, výkyvy koncentrácie a poruchy učenia idú ruku v ruke a naopak.

k-o-s-t® je pragmatický a aktívny koncept založený na mnohoročných praktických skúsenostiach a vývoji a taktiež je založený na multidisciplinárnej školskej a lekárskej diagnostike. Zohľadňuje pohodu a funkčný proces celého tela, súlad a tvorivý dialóg medzi klientom a jeho okolím.

Maria Matuszkiewicz

Maria Matuszkiewicz, MA je doktorandka na Fakulte psychológie Univerzity sociálnych a humanitných vied vo Varšave (Poľsko), členka American Speech-Language-Hearing Association (ASHA) a principálka INPP Poľsko. Pôsobí ako psychologička a logopédka, terapeutka pre neurologický vývin INPP a SI, terapeutka sluchovej metódy Johansen (JIAS) a terapeutka EMDR. Jej hlavným výskumným a terapeutickým záujmom je vzťah medzi neuromotorickou nezrelosťou, poruchami rečového vývinu a úzkosťou. Zodpovedá za vedenie ročného postgraduálneho kurzu INPP.

VÝVINOVÉ PORUCHY REČI A ÚROVEŇ PRETRVÁVAJÚCICH PRIMITÍVNYCH REFLEXOV U MALÝCH DETÍ

Vývinové poruchy reči (VPR) možno pozorovať u detí, u ktorých sa – bez konkrétneho dôvodu a bez závažných kognitívnych, sluchových, environmentálnych alebo neurologických deficitov – nerozvíjajú primerane ich jazykové zručnosti. Cieľom výskumu bolo zistiť, či je úroveň neinhibovaných primitívnych reflexov v skupine detí s VPR zvýšená v porovnaní s normálne sa vyvíjajúcimi deťmi. Záverom bolo, že pretrvávajúce primitívne reflexy sú dôležitým faktorom VPR. Deti s vývinovými poruchami reči majú tendenciu k pomalšiemu vývinu nervového systému.

Ted Pawloff

Ted Pawloff v mladosti skúmal rôzne duchovné cesty. Od svojich 14 rokov žil vo Veľkej Británii, kde neskôr založil úspešný podnik. Vo veku 45 rokov získal titul v odbore psychológia, kde ho priťahovala najmä neuropsychológia emócií, stelesnenia a vedomia. Dlhé roky tiež organizoval workshopy a učil prácu s hlasom. U Petra Blytha sa vyškolil v terapii neurovývinového oneskorenia. 20 rokov pracuje v rodnom Rakúsku, často s dospelými klientmi. Tiež pôsobí ako psychoterapeut a má výcvik v párovej terapii Imago. Jeho záujem o stelesnenie ho priviedol k tomu, aby sa stal učiteľom techniky Alexander a lektorom TRE - cvičení na uvoľnenie traumy (Trauma Releasing Exercises).

Kľúčové faktory podpory dospelých klientov v procese zmeny neurologického vývinu

Začneme účinkami zachovaného odťahujúceho a/alebo Morovho reflexu, posúdime niektoré mapy a modely, ktoré nám pomôžu pochopiť ich dlhodobý vplyv na dospelých klientov. Medzi nich patrí teória vzťahovej väzby, polyvagálna teória a psychodynamická vývinová teória.

Dôsledky neuromotorickej nezrelosti môžu mať všadeprítomný negatívny vplyv na život dospelých klientov. Teória vzťahovej väzby, polyvagálna teória a psychodynamická teória vývinu podrobne vysvetľujú, ako je ovplyvnené ich vnímanie seba, sociálnych interakcií a  sveta. Týmto spôsobom dokážeme pochopiť rozmanitosť a hĺbku prezentovaných problémov. Patria sem opakujúce sa a/alebo všadeprítomné stavy negatívnych pocitov od depresie po nezvládnuteľnú agresiu, nízke sebavedomie, maladaptívne správanie, ktoré narúša osobné vzťahy a kariéru, ako aj oslabené zdravie a znížená dĺžka života v dôsledku dlhodobého stresu.

Pozrieme sa na príklady, ako možno tieto modely prakticky využiť v terapeutickom vzťahu. Toto objasní kľúčovú úlohu terapeuta: jeho hlavnou funkciou je podporovať bezpečný vzťah. To umožňuje klientovi otvoriť sa krok za krokom a do hĺbky a so súcitom porozumieť sebe a svojim trápeniam.

Keď sa stavy bezpečia a pohody opakujú so zvyšujúcou sa spoľahlivosťou, dospelý klient postupne zapája do okolitého sveta s pozitívnymi pocitmi a akceptáciou. Keď jeho nové porozumenie transformuje jeho pohľad na seba a na svet, stáva sa internalizovaným a začína z neho vyžarovať smerom k druhým.

Marina de Santiago Buey

Marina de Santiago Buey je diplomovaná špecialistka v odbore logopédia a naďalej sa venuje výskumu neurologického základu problémov učenia, čítania a správania. Pri svojej práci sa bližšie zoznámila so špecifickými potrebami adoptovaných detí, ktoré sa zdajú byť iné ako u ostatných detí. Vďaka znalostiam, ktoré získala na ročnom kurze INPP, bola schopná porozumieť niektorým z týchto ťažkostí a ich príčinám. Tieto ťažkosti, s ktorými sa stretla, ju motivovali k rozhodnutiu prehĺbiť si svoje vedomosti o elektrickom fungovaniu mozgu. Najmä ju zaujalo QEEG ako meradlo normálnych alebo patologických funkcií mozgu a Neurofeedback ako terapeutický nástroj.

Zložitá symptomatológia adoptovaných detí. Význam QEEG ako doplnkového nástroja pre vypracovanie profilu liečby kombinujúcej INPP a Neurofeedback (Biofeedback)

Vzhľadom k veľkým deficitom, ktoré adoptívne a inštitucionalizované deti utrpeli v detstve, nájdeme medzi touto populáciou jedincov, ktorí vykazujú veľmi závažné problémy, ktoré sa obvykle nenachádzajú v iných skupinách. Nedávne štúdie ukazujú, že prevalencia ADHD, problémov s učením a psychiatrických porúch je v tejto skupine omnoho vyššia.

Terapeuti, ktorí pracujú s týmito deťmi, pri terapii INPP čelia niektorým ďalším ťažkostiam, ako sú: vysoká pravdepodobnosť vyvolania vedľajších účinkov na začiatku liečby – náročné, dráždivé a niekedy až agresívne osobnosti, ako aj symptómy, ako hyperkinéza alebo impulzivita, ktoré, ako sa zdá, sa s liečbou nevyvíjajú pozitívne.

QEEG čiže Mapovanie mozgu je neinvazívna technika, ktorá terapeutom umožňuje skúmať mozgovú aktivitu meraním elektrickej aktivity každej oblasti mozgu a jeho porovnaním s normatívnu databázou podľa veku a pohlavia. Tento test umožňuje začať skúmaní príčin, prečo sa tieto pridané ťažkosti vyskytujú v adoptívnej detskej populácii. Neurofeedback ako účinná technika modulácie tejto mozgovej aktivity v kombinácii s terapiou INPP môže pomôcť v procese prekonania týchto ťažkostí.

Ivan Juráš

Pôsobil ako lekár na pediatrickej klinike, absolvoval „The Postgradual training course on neurodevelopmental delay“ v The Institute of Neuro-Physiological Psychology, Chester, UK, zriaďovateľ a poradca súkromnej škôlky a základnej školy Montessori v Bratislave. Pôsobil v výkonnom výbore Montessori Europe, ako generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Externý poradca dvoch ministrov školstva. Od roku 1990 založil a riadil spoločnosti v rôznych odvetviach (medicína, chémia, distribúcia tovaru, služby). Pôsobí ako vedecký riaditeľ Lambda Life a.s., aktívny člen Inštitútu psychoterapie a socioterapie, facilitátor encounterových skupín, facilitátor harmonizácie rodinných systémov. Je odborným garantom metódy INPP pre SR a ČR. Prednáša o neurofyziológii, rôznych oblastiach medicíny, vzdelávania, inklúzie a osobnostného rozvoja.

Biológia človeka versus technológie (Dopady digitálneho veku) 

Ľudské učenie je celoživotný proces. Prebieha súbežne s vývinom jedinca ako výsledok vývojových procesov vo fungovaní organizmu a v rámci neho nervového systému vrátane mozgu. Posledné zistenia naznačujú, že vývoj nervového systému a najmä mozgu je tiež celoživotným procesom. Je to základ adaptácie človeka. Na tieto procesy má vplyv prostredie a spôsob života, ktorý žijeme. Neurofyziologické a neuropsychologické poznatky naznačujú, že technologický pokrok má často negatívny, niekedy až deštruktívny vplyv na rôzne funkcie organizmu a následne na širšiu spoločnosť. Súvisí to najmä nerovnakým tempom rozvoja technológie v porovnaní s fylogenetickou adaptáciou živých organizmov. Budeme diskutovať o rôznych aspektoch tejto problematiky a pokúsime sa vysvetliť, prečo a ako niekedy technológia škodí biológii človeka.

Viera Lutherová

Psychologička a učiteľka, má dlhodobé skúsenosti s prácou s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Prevádzkuje súkromnú psychologickú poradňu. Je certifikovanou INPP odborníčkou a zároveň koordinátorkou pre INPP metódu na Slovensku. Pracuje aj s metódami Bilaterálnej integrácie, HANDLE a sluchovej stimulácie JIAS a Tomatis. Venuje sa individuálnej neurovývinovej terapii detí s vývinovými poruchami, psychickými a školskými ťažkosťami. Prednáša, lektoruje programy pre pomáhajúce profesie a pravidelne publikuje v časopisoch odborne-popularizačné články. Je členkou Inštitútu psychoterapie a socioterapie.

Súvislosti medzi fyzickou aktivitou, kognitívnymi funkciami a akademickým výkonom

Ľudský druh vplyvom rozvoja civilizačných zjednodušení dramaticky zredukoval množstvo fyzickej aktivity a výdaj energie, ktoré potreboval ku svojmu prežitiu. Rozvoj digitálnych technológií v posledných desaťročiach tento trend  urýchľuje. Zároveň sme svedkami výrazného nárastu vývinových porúch a školských ťažkostí v populácii detí za posledných 20 rokov. Narastajúce množstvo štúdií ukazuje, že fyzická aktivita a zdatnosť korelujú s kvalitou akademického výkonu vo všetkých vekových kategóriách. Experimentálne štúdie naznačujú, že zvýšenie podielu fyzickej aktivity v dennom režime sa pozitívne premieta do kvality pozornosti, akademického výkonu a redukuje problémy v správaní v bežnej školskej populácii všetkých vekových kategórií. Tento efekt je výraznejší u detí so školskými problémami. V škole a práci sedí telo, nie mozog. Cez telo prijímame informácie, cez fyzický pohyb sa budujú neuronálne siete na ich spracovávanie a cez telo realizujeme nadobudnuté poznanie. Telo nie je držiak na hlavu, ale mocný nástroj na kognitívny rozvoj.

Beatriz Aguilar Guerrero

Beatriz Aguilar Guerrero je INPP licencovaná odborníčka. Pôvodne je učiteľka; jej motiváciou bolo zistiť príčinu neúspechov v učení. Postgraduálne študovala na Univerzite v Malage a na Medzinárodnej univerzite v La Rioja odbory: Aplikované kognitívne vedy, Detská klinická neuropsychológia a Neuropsychológia a vzdelávanie. Na jednej londýnskej škole objavila INPP školský intervenčný program a jeho účinky. Neskôr ju oslovila riaditeľka Medzinárodnej školy Montessori v Málage. Odvtedy Beatriz praktizuje INPP školský intervenčný program so žiakmi tejto školy a súčasne pracuje s inhibíciou reflexov vo svojej vlastnej praxi Neuroaprende. Na Univerzite v Malage skúma, ako reflexy ovplyvňujú proces učenia detí.

Aplikácia INPP školského intervenčného programu v medzinárodnej Montessori škole v Málage

Medzinárodná Montessori škola v Malage využíva pri vzdelávaní svojich žiakov prirodzený proces založený na normálnom, spontánnom vývine dieťaťa, pričom stavia na zážitkoch z prostredia. Deti sa učia slobodne, v súlade so svojím vnútorným vývinom, v prostredí triedy, kde si nachádzajú vlastnú motiváciu organizovať si svoje vzdelávanie a prejavujú svoje schopnosti.

V tomto prostredí sme zaviedli INPP školský intervenčný program, aby sme zistili, či môžeme pomôcť žiakom Montessori lepšie rozvíjať ich vzdelávacie kapacity. Program bol používaný od 30. októbra 2017 do 14. júna 2019, do programu sa zapojilo osemdesiatpäť žiakov, 44 chlapcov a 41 dievčat od 4 do 11 rokov.

Predpokladali sme, že pri úvodnom hodnotení na začiatku programu budeme pozorovať evidentnú prítomnosť primitívnych reflexov, a to ako vo vyšetrovacej skupine, tak v kontrolnej skupine. Predpokladali sme tiež, že sa na konci programu zlepšia primitívne reflexy, rovnako aj neuromotorické kapacity a že zlepšenie detí v študijných kapacitách budú pozorovať aj učitelia a rodičia.

Výsledky ukazujú, že obidve skupiny sa celkovo významne zlepšili, ale testovacia skupina mala významne vyššiu priemernú úroveň ako kontrolná skupina.

Tatjana Hošková

Vyštudovala na Fachhochschule für Optik und Optometrie v Kolíne nad Rýnom v Nemecku odbor diplomovaný optometrista. Zložila skúšky z behaviorálnej optometrie pri WVAO (Vedecké združenia optikov a optometristov) v Mainzi. Prevádzkovala svoju prax v Nemecku a od roku 2012 pôsobí v Bratislave v očnej optike Fokus, kde vykonáva vizuálny tréning. Je členkou predstavenstva Optickej únie na Slovensku a učí na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave odbor Očný optik.

Funkcionálna optometria – dynamický proces videnia

Funkcionálna (resp. behaviorálna) optometria sa zaoberá funkčnými poruchami vizuálneho systému, čiže nielen videnia samotného, ale aj celkového vnímania v reakcii na okolie. Prednáška poskytne oboznámenie s rôznymi poruchami videnia v detskom veku, ich zistením a navrhnutou terapiou a ako prebieha interdisciplinárna starostlivosť pri vývinových chybách v detskom veku.

Sigrid Graumann-Brunt

Pracuje vo vlastnej poradni pre rečovú terapiu, vývojovú terapiu a psychoterapiu v Buchholzi in der Nordheide s osobami všetkých vekových skupín. Klienti k nej prichádzajú so širokou škálou porúch. Po absolvovaní kurzu ďalšieho vzdelávania u Thake Hansen-Lauffovej sú aspekty neurofyziologického vývoja nepostrádateľnou súčasťou jej holisticky orientovanej diagnostiky a terapie. Umožnilo jej to rozšíriť a zlepšiť existujúce terapeutické koncepcie. Je rečová liečebná pedagogička a psychologička, ktorá sa špecializuje na tvorbu testov a základný výskum. V odborných článkoch a prednáškach sa vyjadruje k rôznym témam vývoja dieťaťa.

Diagnóza pretrvávajúcich primitívnych reflexov v rámci celostne orientovanej rečovej terapie – štyri prípadové štúdie

Terapiu pretrvávajúcich primitívnych novorodeneckých reflexov v špecializovaných zariadeniach vyhľadávajú obvykle deti alebo dorast.

Inak je tomu v psychoterapii, ale aj v rečovej terapii, fyzioterapii a v ergoterapii. Klienti tu nehľadajú terapeutickú pomoc primárne z dôvodu pretrvávania primitívnych novorodeneckých reflexov. V rámci celostnej diagnostiky sa však následne často potvrdí, že pozostatky z čias raného detstva sú nielen prítomné, ale dokonca sú mnohokrát súčasťou existujúcich problémov. Spoločne vytvárajú komplex porúch, ktoré sa dajú len ťažko rozpoznať. Ak však zohľadníme poznatky o podstate reflexov z raného detstva, zistíme, že ide o viac, než len o ďalší čiastkový aspekt. Sú to práve poruchy z raných fáz života, ktoré majú celoživotný vplyv na celkový vývin a môžu tak mať mimoriadne závažné následky.

Faktom je, že problémy, ktoré vyplývajú z pretrvávajúcich primitívnych reflexných reakcií, nemožno v terapii jednoducho ignorovať, a to nielen z etických dôvodov. Následky takýchto porúch sú často natoľko zrastené s jadrom problému, že v prípade, ak tomuto aspektu nevenujeme pozornosť, hrozí riziko, že budeme podporovať rozvinutie rôznych foriem kompenzácií.

Tento problém sa dotýka samotných zásad terapeutickej práce tak z obsahového, ako aj z profesionálneho aspektu. Postupovať pritom možno dvoma spôsobmi: zapojením špecializovaného odborníka v rámci doplnenia už prebiehajúcej terapie, alebo zapojením terapeutov s ďalšími kompetenciami v tejto oblasti. Ako možno týmto spôsobom ovplyvniť štruktúru logopedickej diagnostiky, si ukážeme na štyroch prípadoch. V týchto prípadoch boli do rámca holisticky orientovanej rečovej terapie zahrnuté aj pozostatky reakcií pretrvávajúcich primitívnych reflexov. Práve celostný prístup je totiž najlepším základom pre ich zohľadnenie v rámci diagnostiky a terapie.